Krátka
TERAPIA
zameraná na
RIEŠENIE
„Rozprávanie o problémoch vytvára problémy. Rozprávanie o riešeniach vytvára riešenia.“
Steve de Shazer
Čo je to terapia zameraná na riešenie?
Krátka terapia zameraná na riešenie (SFBT-Solution Focused Brief Therapy), je terapia zameraná na budovanie riešení. Vyvinuli ju Steve de Shazer (1940-2005) a Insoo Kim Berg (1934-2007) a ich kolegovia koncom 70. rokov v Milwaukee, Wisconsin. Ako už názov napovedá, SFBT je zameraná na budúcnosť a ciele. Zameriava sa skôr na riešenia, ako na problémy, ktoré prinútili klientov, aby hľadali terapiu.
Celý prístup zameraný na riešenie bol vyvinutý indukčne v prostredí ambulantných služieb duševného zdravia, v ktorých boli klienti prijímaní bez predchádzajúceho skríningu. Vývojári SFBT strávili stovky hodín sledovaním terapeutických sedení v priebehu niekoľkých rokov, pozorne si všímali otázky terapeutov, ich správanie a emócie, ktoré sa vyskytli počas sedenia a ako rôzne aktivity terapeutov ovplyvnili klientov a terapeutický výsledok liečby. Otázky a činnosti, ktoré pomohli klientom v rýchlom progrese boli zachované a začlenené do prístupu SFBT.
Od tohto skorého vývoja sa SFBT stala nielen jednou z popredných škôl krátkej terapie, ale mala obrovský vplyv v rôznych oblastiach ako obchod, sociálna politika, vzdelávanie, služby trestného súdnictva, starostlivosť o deti, liečba páchateľov domáceho násilia. Ako praktický model zameraný na dosiahnutie cieľov je charakteristickým znakom SFBT jeho dôraz na jasné, stručné a realistické ciele. Prístup SFBT predpokladá, že všetci klienti majú určité vedomosti o tom, čo by zlepšilo ich život. A aj keď môžu potrebovať určitú (niekedy aj značnú) pomoc s opisom podrobností o svojom lepšom živote, každý, kto hľadá pomoc, už má aspoň minimálne zručnosti potrebné na vytváranie riešení.
Kľúčové koncepty a nástroje
Celá terapia je vedená formou špecializovaných rozhovorov. Terapeut je expertom na proces terapie a Vy, ako klient, ste expert na vlastný život. Vďaka SFBT je konverzácia zameraná na vývoj,riešenia a dosiahnutie vízie klienta. Klienta netraumatizujem tým, aby znovu a znovu premýšľal o svojich problémoch a traumách, ale hľadáme a rozvíjame existujúce duševné mechanizmy, ktoré mu najlepšie pomôžu s riešením jeho problému/traumy. Nasledujúce techniky a otázky pomáhajú objasniť tieto riešenia a spôsoby ich dosiahnutia.
Hľadám s klientom predchádzajúce riešenia
Terapeuti SFBT sa dozvedeli, že väčšina ľudí v minulosti vyriešila veľa, veľa problémov a pravdepodobne majú určité predstavy o tom, ako vyriešiť súčasný problém. Aby som Vám pomohol vidieť tieto potenciálne riešenia, kladiem špecializované otázky, ktoré Vám pomôžu identifikovať možné stratégie/riešenia, potrebné na vyriešenia Vašich ťažkostí.
Hľadáme výnimky
Spolu s klientom často hľadáme výnimky z problému. Všetci máme príklady výnimiek z našich problémov. Sú to prípady, kedy sa problém môže vyskytnúť, ale nevyskytne sa. Napríklad spolu zistíme, že existujú okamihy, kedy by ste boli extrémne pod stresom, ale nie ste, alebo ste iba mierne nervózny a spontánne robíte niečo, čo Vám pomáha. Vtedy ako terapeut zisťujem spolu s Vami, ako sa to stalo, že problém bol miernejší, alebo sa vôbec nevyskytol. Na základe tohoto uvedomenia dokážete vyhľadávať viac takýchto okamihov a prichádzate na vlastné a jedinečné riešenie svojho problému.
Zameranie terapie na prítomnosť a budúcnosť verzus terapia zameraná na minulosť
Moje otázky sa zvyčajne zameriavajú na súčasnosť alebo budúcnosť. Odráža to základné presvedčenie, že problémy sa najlepšie vyriešia zameraním sa na to, čo už funguje, a na to, čo si ako klienti želáte v živote mať a prežívať. Nie na sústredenie sa na Vašu minulosť a pôvod Vašich problémov. Je to veľmi jednoduché. Ak ste sa doteraz zaoberali iba svojou minulosťou a Vašim problémom, ste stále v problémovom vzorci. Nás však zaujíma Vaša budúcnosť, kde sa Váš problém už nevyskytuje, kedy už inak rozmýšľate. Aj Einstein povedal, že problém nedokáže vyriešiť myseľ, ktorá ten problém vytvorila!
Ocenenia a komplimenty
Komplimenty a ocenenia sú ďalšou podstatnou súčasťou krátkodobej terapie zameranej na riešenie. Potvrdenie toho, v čom si klienti dobre vedú už teraz, a uznanie toho, aké ťažké sú jeho problémy. Tento typ komunikácie povzbudzuje klienta, aby sa zmenil. Ako terapeut Vám zároveň dávam najavo, že Vás počúvam a rozumiem Vášmu trápeniu a že mi na Vás záleží. "Poklony" v terapeutických sedeniach môžu pomôcť pri zdôraznení toho, čo klient robí dobre a čo funguje. Pri terapii SFBT sa komplimenty často prednášajú vo forme hodnotne ladených otázok:„Ako ste to urobili?“. Vyzývajú klienta, aby sa sám "pochválil" na základe odpovede na otázku. Tento typ špeciálnej komunikácie Vám bude pomáhať nachádzať stratené sebavedomie a sami zistíte, že ste oveľa silnejší, ako si myslíte.
Vyzývam klientov, aby urobili viac z toho, čo funguje.
Ako terapeut SFBT vytváram pozitívny rámec prostredníctvom ocenení a empatického počúvania. Potom, ako objavíte niektoré predchádzajúce riešenia a výnimky z problému, jemne Vás budem vyzývať, aby ste urobil viac z toho, čo predtým fungovalo. Alebo Vám navrhnem, aby ste vyskúšali robiť niečo iné, čo by mohlo pomôcť. Voláme to „experiment“.
Zázračná otázka
Tento nezvyčajný nástroj je účinný pri generovaní prvých malých krokov „ riešenia“ tým, že klientom pomáha opísať malé, realistické a uskutočniteľné kroky, ktoré môžu urobiť hneď v nasledujúci deň. Táto zázračná otázka sa vyvinula zo zúfalstva so samovražednou ženou, s alkoholickým manželom a štyrmi „divými“ deťmi. Zúfalo hľadala riešenie, a potrebovala „zázrak“, aby mohla dať svoj život do poriadku. Od vývoja tejto techniky bola "zázračná otázka" veľakrát testovaná v mnohých rôznych kultúrach. Najnovšia verzia je nasledovná:
T: Spýtam sa Vás veľmi zvláštnu otázku, to si vyžaduje nejakú fantáziu z vašej strany. Máte trošku fantázie?
K: Myslím si, že áno.
T: Dobre. Je to zvláštna otázka.. . Potom, čo skončíme naše sedenie, pôjdete domov (vrátite sa do práce) a ešte stále máte veľa práce, ktorú musíte urobiť do konca dnešného dňa. Je čas ísť spať, všetci vo Vašej domácnosti spia a dom je veľmi tichý. Uprostred noci sa stane zázrak a problém, ktorý Vás prinútil hovoriť so mnou, je vyriešený. Ale pretože sa to stane keď spíte, nemáte potuchy, že došlo k zázraku a problém sa vyriešil. Pomaly sa preberáte zo spánku. Čo by bolo prvým malým znamením, ktoré by Vás nútilo uvažovať, že sa musel stať zázrak a problém je preč? Ako by ste to zistili?
K: Predpokladám, že by som sa cítil, akoby som vstával a tešil sa na to, čo ma čaká počas dňa, namiesto toho, aby som si zakryl hlavu pod prikrývkou a len sa tam schoval. bola by malá vec, ktorú by si urobil dnes ráno?
T: Čo v to ráno urobíte inak, ako obyčajne robievate?
K: Myslím, že poviem svojim deťom dobré ráno veselým hlasom namiesto toho, aby som na nich kričal ako doteraz.
T: Ako reagujú deti na Vaše veselé „dobré ráno?“
K: Najprv budú prekvapení, keď ma počujú hovoriť s nimi veselým hlasom, a potom sa upokoja, budú uvoľnení. Bože, stalo sa to už tak dávno.
Tieto malé kroky sa stanú stavebným materiálom pre úplne iný typ dňa, kedy klienti môžu začať implementovať niektoré zmeny správania, ktoré si práve predstavili. Toto je najdlhšia otázka položená v SFBT a má hypnotickú kvalitu. Väčšina klientov viditeľne mení svoje správanie a niektorí dokonca vykúzlia úsmevy, keď opisujú svoje riešenia. Ďalším krokom je identifikácia najnovších okamihov, kedy klient zažíval malé kúsky zázrakov (výnimky) a ani ich nemusím často vyzývať, aby zopakovali tieto zabudnuté zážitky.
Škálovacie otázky
Škálovacie otázky sa môžu použiť, keď nie je dostatok času na používanie zázračnej otázky. Pomáhajú klientom pri posudzovaní ich vlastných situácií, sledovaní ich vlastného pokroku, alebo pri hodnotení toho, ako ich ostatní môžu hodnotiť na stupnici od 0 do 10. Používa sa mnohými spôsobmi, a to aj s deťmi a klientmi, ktorí majú narušené verbálne zručnosti. Terapeut sa môže opýtať na motiváciu klientov, nádej, depresiu, dôveru a pokrok, ktorý dosiahli, alebo na množstvo ďalších tém, ktoré môžu byť použité na sledovanie ich pokroku a aké by mohli byť ďalšie malé kroky.
Pár v nasledujúcom príklade hľadal pomoc pri rozhodovaní, či ich manželstvo môže prežiť, alebo by sa mali rozviesť. Uviedli, že bojovali 10 rokov zo svojich 20 rokov manželstva a už ďalej nevládali
T: Pretože vy dvaja poznáte svoje manželstvo lepšie ako ktokoľvek iný, spýtam sa vás takto. Na škále 1 až 10, kde 10 znamená, že máte úplnú istotu, že toto manželstvo prežije a bude skvelé a kde 1 znamená opak, môžete práve teraz odísť, lebo to nebude to fungovať, aké číslo by ste dali svojmu manželstvu?
(Po prestávke hovorí manžel)
M: Dal by som 7. (manželka sa trhne, keď to počuje)
T: (K manželke) A čo Vy, aké číslo by ste mu dali?
Ž: Povedala by som, že som o 1.1.
T: Takže, čo z toho robí 1,1?
W: Myslím, že je to preto, že sme tu dnes obaja.
Otázky na zvládanie
Tento druh otázok je silnou pripomienkou, že všetci klienti sa venujú mnohým užitočným veciam aj v časoch obrovských problémov. Dokonca aj v zúfalstve sa mnohým klientom podarí vstať z postele, obliecť sa, nakŕmiť svoje deti a robiť mnoho ďalších vecí, ktoré si vyžadujú veľké úsilie. Otázky na zvládanie, ako „Ako sa vám darilo pokračovať?“ Alebo „Ako sa vám podarilo zabrániť zhoršeniu situácie?“ Otvára iný pohľad ako sa pozerať na odolnosť a odhodlanie klienta.
Krátka prestávka a doplnenie informácií
Terapeuti zameraní na riešenie majú tradične krátke prerušenie konzultácií počas druhej polovice každého terapeutického sedenia, počas ktorého terapeut starostlivo premýšľa o tom, čo sa na sedení stalo. Nejaký čas pred prestávkou sa klienta spýtam: „Existuje niečo, čo som nepýtal, že si myslíte, že by bolo pre mňa dôležité vedieť?“ Počas prestávky terapeut, niekedy aj reflektujúci tím, dôkladne premýšľajú o všetkom, čo sa vyskytlo na sedení. Následne je klient ocenený a zvyčajne mu ponúkam terapeutickú správu na základe stanoveného cieľa klienta. Zvyčajne pozývam klienta, aby pozoroval svoje správanie a experimentoval s ním spôsobom, ktorý vedie k teraeutickej zmene a pozitívnemu naplneniu cieľa klienta.
Výskumy a zistenia o SFBT
Aj keď sa jedná o induktívne vyvinutý model, od prvých začiatkov existoval trvalý záujem o hodnotenie účinnosti SFBT. Vzhľadom na klinickú filozofiu, ktorá stojí za prístupom SFBT, nie je prekvapujúce, že počiatočné výskumné úsilie sa opieralo predovšetkým o vlastné správy klientov. Odvtedy sa vytvorilo čoraz viac štúdií s mnohými randomizovanými porovnávacími skupinami, ako napríklad Lindforss a Magnusson, ktorí študovali účinky SFBT na recidívu väzenia vo väznici Hageby vo švédskom Štokholme. Ich randomizovaná štúdia porovnávala klientov, ktorí absolvovali priemerne päť sedení SFBT, a tých, ktorí dostali obvyklé dostupné služby. Klienti boli sledovaní 12 a 16 mesiacov po prepustení z väzenia. Skupina SFBT neustále dosahovala lepšie výsledky ako kontrolná skupina. Mnohí vedci preskúmali štúdie uskutočnené v rôznych prostrediach a geografických polohách s celým radom klientov. Na základe prehľadov týchto výsledných štúdií dospeli Gingerich a Eisengrat k záveru, že tieto štúdie poskytli predbežnú podporu v tom, že prístup SFBT je pre klientov veľkým prínosom.